Streko s nepočujúcimi

Bola sobota do obedu, išla som do mesta kúpiť nove topánky, lebo tie zo Slovenska sa roztrhli. Spravila som si prestávku v rýchlom občerstvení - pizzerie, sadla som si na pohodlne sedačky.

vo fastfoode ...

 Miesto tam bolo pre 4 ale sedela som sama. Okolo idúci sa pozerali, moc voľných miesto nebolo a tie pri stole kde som sedela boli fakt pohodlne, ale nenabrali odvahu si prisadnúť. Až prišli dvaja ľudia, párik. Mohli mat okolo 40 rokov a prisadli si. Pani mala tašku z H&M, usmiala som sa, ona tiež. Pokúšala sa mi vysvetliť, že si tam kúpila nohavice. Pochopila som, že sú hluchí. Potom  sa pustili do jedla, čo si kúpili a ja som si kreslila do denníčka. Jeden z obrázkov  ženu zaujal. Pozrela sa lepšie a zistila, že som cudzinka /denník je po slovensky/ . Pokúšala sa ma opýtať odkiaľ som, tak som vytiahla mapu Ruska na ktorej je aj niekoľko štátov Európy, jedným z nich je Slovensko, a ukázala som jej . Chcela so mnou ďalej komunikovať, ale ja som jej nerozumela. Vytiahla som  zápisník, a začali sme si písať . J Napísala že s priateľom predávajú na stanici náramky z hematitu, aj mi jeden ukázala. Bol zabalený v sáčku spolu s nápisom, že sú nepočujúci, náramok je z hematitu a stojí 100 rubľov /2,5 eura/.

Tak som vybrala peňaženku, a kúpila som si ho.  Radosť v očiach ženy bola nefalšované J. Na to mi jej druh vysvetlil, že ho mam nosiť na ľavej ruke, že je to dobre na srdce. Žena zatiaľ vybrala z tašky dve pera – suveníry Jekaterinburgu, ktoré mi darovali.

... vždy je cesta .... J

Potom som sa poprechádzala hlavnou ulicou ...

taketo "botičky" tu nosia niektoré devočky