Spolužiaci ? Môže byť !!!

Po angličtine sme šli so spolužiakom na ďalšiu hodinu vonkajším priestranstvom medzi budovami. Zarečnili sme sa, a tak sme na  ďalšiu lekciu prišli trošku neskôr. Výuka už bola v plnom prúde.  Chvíľu som pozorovala, ale nechytila som niť. Tabuľa vyzerala takto

Tabula

Keď ma videla  milá spolužiačka Nasťa, snažila sa mi vysvetliť o čo ide. Keď som stále nechápala, podala mi lístok s cukríkom.

 "Nič sa nedeje !"

Po hodine som sa porozprávala s vyučujúcim, ktorý mi prisľúbil zaslanie materiálov z ktorých prednáša.  Azbuka sa ľahšie číta tlačená, ako ovplyvnená rukopisom človeka.

Stratená v lese

V piatok nemám  školu a tak som sa vybrala na výlet k neďalekému jazeru na okraji mesta. Navigovala som sa podľa mapy, kde boli vyznačené chodníky. Chcela som sa dostať k jazeru, to sa mi však nepodarilo, lebo cesta vyznačená na mape bola už  zarastená. Nevadí, pokračovala som v potulkách za hranice mojej mapy, chvíľu som nevedela kde presne som, teda som bola „stratená“. Do zotmenia bolo dosť času sa vrátiť, keby aj po trase ktorou som prišla.

Asi v polovici cesty som si spravila malú prestávku a nebola som sama. Mapa zaujala vážku J

Vážka

Pokračovala som čarodejným brezovým lesom, zahĺbená vo filozofických úvahách .... keď tu sa niečo v tráve predo mnou pohlo. Had hrubý asi ako hadica na vodu, dlhý asi meter. Celkom ma vyľakal ale dobre, aspoň som bola späť nohami na zemi J

Brezový les

Dnes som zistila prvú vec ktorá mi vadí v Rusku. Je to neporiadok. V lese, v blízkosti mesta bolo veľa smetia v rozhádzaného... až mi z toho bolo smutno ... 

Neporiadok v lese

Vyhodená dverami vošla oknom

Každý študent na univerzite UrFU musí mat založený účet v pobočke banky, ktorá sa nachádza v univerzite. Účet  slúži na vyplácanie štipendia, ktoré škola študentom dáva /cca 40 eur/.

V piatok som si šla založiť účet.  Vystála som asi 40 minútovú frontu v banke, na konci ktorej mi slečna povedala, že musím prísť s pasom preloženým do ruštiny. Tým ma celkom vykoľajila. Predstavila som si komplikácie ktoré by mohli vzniknúť, pri vybavovaní úradného prekladu pasu /myslím si, že v Jekaterinburgu nie je úradný prekladateľ zo Slovenčiny/ .

Dnes som bola v banke znova, tento krát sa poradiť s manažérkou banky, že skutočne potrebujem účet a v pase sú všetky potrebné údaje aj v ruštine /na vízach a registrácii, registrácia u zahraničnej polície/. A akoby zázrakom , dnes sa už dalo otvoriť účet a presne u tej slečny, ktorá ma v piatok poslala si preložiť pas.

Stále tvrdím, že kde je vôľa tam je cesta. Len občas k vôli treba impulz, ktorý v tomto prípade manažérka dala J

Stretnutie z couchsurfingu

Včera som bola na stretnutí s Pavlom a jeho ženou Ľubou. Spoznala som ich cez www.couchsurfing.com. /Stránka, na ktorej si cestovatelia dohadujú stretnutia, alebo nocľahy navzájom u seba doma./ Bolo to milá schôdzka, Pavel chodil na ten istý inštitút ako ja. Porozprával mi ako to tu chodí, že ak si chcem nájsť job počas školy, nech sa opýtam na univerzite, že majú  spolupráce s firmami. Tuším aj na slovenských technikách je to podobné. Prvý semester určite pracovať nechcem, kvôli ruštine, ktorú ešte ani z ďaleka nemám vycibrenú. Radšej čas venujem intenzívnemu štúdiu.

Prešli sme sa po meste, ukázal mi pamiatky, porozprával o ekonomickej situácii Jekaterinburgu. Zaskočilo ma že minimálny plat v oblasti je 120 eur, pričom ceny tu sú rovnaké ako v SR. Teda zo 120 eur sa fakt vyžiť nedá.

Budova s vyhliadkovou lodziou na vrchu

 Pomerne dosť som sa pýtala na ľudí a zvyky. Napríklad pri návštevách RF som nadobudla pocit, že svadba je najväčšia životnáudalosť Rusov, a že sa slávi vždy veľmipompézne. Pavel ma vyviedol z omylu, že všetko závisí od jednotlivca a od finančnej situácie. Teda ďalšia vec ako u nás. J

Po dvoch hodinách sme sa rozlúčili, nasadla som na električku a šla na internát.

Jazyk - Rustina

Nieje tajomstvom, ze v minulosti som sa nerada ucila cudzie jazyky. Spolužiaci z francúzskej skupiny na gymnáziu by vedeli rozprávať,čo všetko som bola ochotná urobiť,len aby som sa na hodinách francúzštiny nemusela sústrediťJ. Na výške som štúdium ruštiny (3 roky) prežila, dokonca mám pocit, že to miestami  aj bavilo, bolo to zásluhou tvorivej ruštinárky.

 No život v Rusky hovoriace krajine dodáva chuti do štúdia nový rozmer. Oveľa viac ma baví učiť sa, čo i len slovíčka. Učím sa s vedomím, že ich zajtra použijem v reálnej komunikácii, na ktorú som tu v ruštine odkázaná,  a nie pri vypĺňaní  gramatického cvičenia.  Hnacím motorom pre štúdium ruského jazyka je určite aj vedomie, lepšieho  porozumenia na prednáškach v škole /hlavne vtipných poznámok spolužiakov/.

Rozhodla som sa venovať štúdiu ruštiny 2 hodiny denne, dovtedy, kým nebudem rozumieť plynulej reči a nebudem vedieť vyjadriť čokoľvek chcem. Prvé dni boli ťažké, vôľa bola veľká, ale  písmena v azbuke sa mi zamieňali s latinkovými. Námaha prekonať  prekážku sa vyplatila, teraz k zámenam dochádza veľmi zriedka, a tak sa môžem plne venovať pochopeniu odbornosti slovíčok J

Knizka ktoru mi dali na prvej hodine rustiny.

Momentalne sa z gramatiky ucim pricastia.

Nakup potravin

Potraviny nakupujem so sprievodkyňami ktoré tu mám. S Tatianou alebo Alinou. Je to takto lepšie poradia mi, čo samé jedia, ktoré potraviny sú kvalitné, ktoré menej. Hlavne ma neustále upozorňujú, kontrolovať dátum spotreby, aby som nekúpila niečo po záruke. Je celkom bežné, že predávajú syr, alebo chlieb pár dní po záruke.

Bola som milo prekvapená, keď som našla krúpy vo varných sáčkoch. Krúpy mám veľmi rada, ale vždy keď ich pripravujem  sa mi pripália J. Skvelé, že majú blbovzdorné sáčky.

Krupy vo varnych sackoch

Mlieko v sacku 

Skoro kilove spagety

Ceny potravín sú tu rovnaké ako na Slovensku alebo v Čechách. 

Prvy den v skole

Prvý deň v novej škole som PREZILA. Učiteľka prišla do triedy a začala hneď veľmi z hurta. Hlavne rozprávala tak rýchlo, že ani Rusi nestíhali  sledovať J Teda ja som sa nechytala vôbec. Díki bohu, neskôr začala kresliť schémy, z ktorých bolo možné pochopiť o čom je reč. Obdivujem ľudí čo idú študovať  humanitné vedy po rusky, lebo tam sa nemajú čoho chytiť. Ďalšia hodina bola v pohode, nerozumela som všetko, ale učiteľ nehovoril tak rýchlo, tak sa  dalo pochopiť aj z rozprávania o čo ide.

 Spolužiaci sú veľmi milí, na prvej hodine sme potrebovali knižku, nemala som ju. Ako to videli, jednumi požičali. Boli veľmikomunikatívny. Na moje prekvapenie je v skupine kde sa učím rovnaký počet dievčat aj chlapcov. Spolu je nás tam 12. Môj študijný program sa volá Aktuálne technologické problémy výroby a predaja elektrickej energie.

Rozvrh mám postavený v pohode v pondelok od rana 8:30 do  15:45, v utorok 8:30-17:30, v stredu tiež do pol šiestej vo štvrtok len do tretej a v piatok mam len jednu hodinu . Sobotu mam voľnú. Tu sa chodí do školy aj v sobotu.

Hlad som dnes zahnala v školskej jedálni. Veľmi dobre varia a dosť zdravo. V ponuke sú ryby a hydina a kadečo iné. Na môjpodiv boli ako príloha krúpy, ktorým som sa potešila. Školská jedáleň tu dotovaná asi nie je, lebo obed stal cca 5 eur. Teda rovnaká cena ako v reštike. 

Ruska byrokracia

 „ Byrokracia je chrbticou Ruska „ bolo povedané vo filme Anna Kareninová. Bohužiaľ sama pociťujem jej trpkú príchuť.

Do Ruska som prišla už v piatok ráno, aby som sa mala dosť času na aklimatizáciu a vybavenie úradných náležitostí. Z letiska sme šli na intrák. Ďalšie kroky smerovali na univerzitu, na rektorát, kde som dúfala že sa zapíšem. No pani zodpovedná za zahraničných študentov /Elena Vasilievna/ o mne nemala žiadny záznam. A tak sa vybavovačky presunuli na pondelok.

Keď som v pondelok prišla, stále nebolo  jasné na ako dlho som v Rusku a čo tu budem študovať. Moskovské ministerstvo na telefonáty neodpovedalo.  Elena Vasilievna ma poslala na Inštitút Energetiky kde sa ma ujali  /v Rusku nemajú fakulty ale inštitúty/.

 S odbornou asistentkou  sme pozreli výpis absolvovaných predmetov. Výpis je v slovenčine a angličtine a ona nerozumela ani jednému jazyku, pokúšala som sa prekladať. Dosť som sa pri tom zapotila, pochopili sme sa J. Spolu sme našli  študijný program, ktorý mi bude vyhovovať, a bude nadväzovať na bakalárske štúdium elektrotechniky. Názov študijného programu je Aktuálne technologické problémy procesu výroby a rozvodu elektrickej energie. Majú mi poslať anotácie predmetov. Som zvedavá nakoľko sa osnovy predmetov zhodujú so slovenskými predmetmi podobného zamerania.

Sekretárka na Inštitúte Energetiky bola tak milá, že mi vypísala zajtrajší rozvrh, aby som mohla začať so štúdiom.

Odchádazjúc zo školy som na chodbe stretla Elenu Vasilievnu, ktorá mi s radosťou oznámila, že „MOSKVA OPOVEDALA“  a štúdium je naplánované na 2 roky. Ďalší deň som sa stavila u nej v kancelárii dúfajúc, že mám formality za sebou .... ALE KDEŽE. Dala mi len potvrdenie o zapísaní na štúdium, zobrala môj bakalársky diplom /bakalárske diplomy berú všetkým študentom, čo študujú magisterské štúdium/ a povedala nech sa stavím v piatok, že potrebuje dať dokumenty na podpis.

S potvrdením o štúdiu som šla na Katedru energetiky, kde som sa stala študentkou. Konečne mi mohli vystaviť študentský preukaz. Čakala som ISIC a dali mi LegitkuJ

Rusky ISIC - kontroluju pri vstupe do budovy

U doktora

Do medicínskeho centra univerzity som musela  zavítať hneď z príchodu, pretože všetci obyvatelia internátov musia prejsť vstupnou lekárskou prehliadkou, bez ohľadu na to, či prehliadku absolvovali vo svojej krajine. Prehliadka začala rengenom pľúc.

Ak som chcela ísť na rentgen, musela som zájsť do jedného krídla polikliniky a zaplatiť poplatok za snímku okolo 130 rubľov /cca 3 eura/, a potom  do druhého krídla budovy dať sa zrengenovaťJ.

Na polikliniku som prišla o dva dni po snímok. Ten sa mi však do rúk nedostal. Na informáciách ma nesmerovali ku krabičke s lístočkami, na jednom z nich bolo aj moje meno, lístok som vzala a šla k doktorke.

Modry listok je doklad z rengenu

Doktorka mi vypísala kartu, spýtala sa ma  očkovanie, pozrela si medicínsky cetifikát ktorý som doniesla zo Slovenska , vypýtala si 80 rubľov a poslala ma domov. Reálne ma doktorka vôbec neprehliadla, bola to zase len birokratickázáležitosť... iba ten rengenpľúc mal zmysel.

Predna strana lekarskej karty

 Skvelé, že som mala so sebou sprievodkyňu Alinu, ktorá sa na všetko pýtala. Určite by som návštevu nemocnice zvládla aj sama, aleAlina je príjemnou spoločníčkou.

Potulky mestom Jekaterinburg

V nedeľu sme sa s Tatianou vybrali na potulky mestom. Stavili sme sa v parku, kde mi pomohla s porozumením ruských názvov jednotlivých predmetov , ktoré budem mať v škole.

 Bola tak milá, že mi doniesla ochutnať lievance, ktoré pripravila svojím súrodencom na raňajky. Mali skvelú chuť akoby bol v nich tvaroh. Asi aj bol, ale nevedela som naň po rusky spýtať. A kdeže jej angličtina je horšia ako moja. Recept budem mať keď sa naučím poriadne rusky J

 Tatiana je typická 20 ročná ruská děvuška, pre ktorú  je outfit veľmi dôležitý. Išli sme pozrieť kabelky do nákupného centra. Park Xous sa nelíši ničím od typického európskeho Shopping centra , snáď len tým, že vo výklade Adidas neboli figuríny ale živý žmurkajúci Rusi J Tatiana pracuje ako HR pre Adidas a vysvetlila mi, že to je nová forma interaktívnej reklamy J.

Viete si predstaviť v akom šoku som bola z ľudí vo vitríne. Ešte sa mi nepodarilo zbaviť sa predsudkov o Rusku, ktoré mi s láskou podsúvalo okolie. Hlavne milé ustráchané mamy Ľudka, Hanka, Idka J. S úsmevom spomínam na naše lúčenie a 30 minútovú prednášku o nástrahách Ruska /bola som v aute s Hankou a Idkou a nedalo sa uniknúť / Hanka je moja druhá mama. Občas prvá J Ľudka je starka J

Z targovo centra /takto Rusi volajú nákupné centrum/ sme sa vybrali na železničnú stanicu. Bol to  môj nápad. Tatiana nechápala, ale šla. Už cestou z letiska som ospevovala ako rada by som cestovala vlakom po Trans-sibirskej magistrále /ďalej len TSM/ . Rusi vnímajú cestovanie vlakom naprieč kontinent ako nevyhnutnú súčasť života. Ani zďaleka  za cestou nevidia dobrodružstvo, a nechápu čo na cestovaní po TSM láka zvyšok sveta.

Budova železničnej stanice

Dúfala som, že tam práve bude pristavený vlak putujúci naprieč  kontinentmi J . Ale nebol. Nevadí  nabudúce bude. Stanica je veľmi pekná. Mramorové schodište je bohato zdobene. Zo stropu priestor osvetľujú kryštálové lustre.

Staničná hala

 Na budove zvonku je informačná tabula s moskovským časom, č o ma prekvapilo. Stále nemám jednotne nastavený čas na elektronike /noťas, mobil, MP3/, a tak som si nie istá, ktorý z mojich časov je ten, podľa ktorého fungujú ostatní ľudia v meste J

Tabula s odjazdmi vlakov

Jekaterinburg je hraničné mesto, ktoré geograficky rozdeľuje  Európu a Áziu. Pozorný čitateľ si môže všimnúť nápis na fotke.

Čajočka na rozhraní

Voda nad zlato

Samozrejmosťou  pre Slováka je pitná tečúca  z kohútika. Takého privilégium však v Rusku nie je. Keď som smädná, a nemám žiadnu vodu vo fľaši, musím si po ňu zájsť do automatu na vodu, kde si za 4 ruble načapujem liter pitnej vody. Automat je vo vestibule intráku.

Automat na vodu

Ďalšia možnosť je si kúpiť filter napríklad Britu, ako urobili moji susedia. No zatiaľ neviem koľko tu vydržím J Zima ani škola ešte poriadne nezačali.  A tak chodím čapovať VODU J

Ako v Rusku bývajú študenti

Izba

Izba

Ladnicka s chladnickou :)

Sprchový kút

Kuchynka

Kuchynka

Vajce vandruje vol. 2

Spolubývajúce sú  z krajín susediacich s RF z juhu. Teda asi dve sú z určite z Kazachstanu. Bunku obýva s nami aj mačka „Umka“, ktorej som dosť  vďačná.

Macka Umka s modrymi ocami

 Pred cestou do RF som sa obávala, že nebudem mať na blízku zvieratá. Ale univerzum je tak dokonalé, že sa aj o toto postaralo J  Milé dievčatá, jedna má dredy. Je to pre mňa fajn vidieť, že aj niekto ďalší je tu iný. Keď idem po ulici na prvý pohľad sa odlišujem od Rusiek, už len tým že chodím  v športovej softšelke,  obúvam si pohodlné poltopánky, mám krátke vlasy a nosím oranžový ruksak J .

Ráno vstávam skoro. Aj dnes sa mi podarilo vstať okolo 6:30. Keď sa rozvidnelo, šla som behať do neďalekého parku. Je tam jazierko s množstvom kačiek a krásna záhrada. Dokonca za parkom sú skleníky, na pestovanie kvetov. Ráno som stretla ďalších behačov.

Zo včerajšej prechádzky mestom mám pocit, že som na pulzujúcom mieste. Veľa rôznych aut, aj také /dobré/ ktoré v Európe nie je moc vidieť. Doprava je rušná, ale dobre organizovaná. Chodia tu autobusy, trolejbusy, električky a maršutky. Lístky sa kupujú v dopravnom prostriedku, nie  v automate alebo u vodiča ako som bola zvyknutá z Európy.

Takmer na každom rohu je možné si kúpiť ovocie, alebo niečo malé pod zub. 

Príchod do RF

Magisterské štúdium som sa vydala študovať do Ruska. Do Jekaterinburgu na Uralskú energetickú fakultu.

Prípravy a cesta boli ako z rozprávky. Presne ako som si predstavovala.

Panie na ministerstve, boli veľmi milé a ústretové, v čomkoľvek som potrebovala. Letela som z Prahy do Ekaterinburgu. Let trval 4,5 hodiny. Prvá krát mala moja noc len 4 hodiny, keďže sme pristáli o 8 miestneho času.

Deň pred odletom, som sa stretla s kamoškou ktorá pracuje na letisku, a doniesla mi palubný lístok už okolo piatej poobede, pričom letela som až o 23:35. V lietadle som mala skvelé miesto, při núdzovom východe, je tu vždy dosť priestoru pre nohy. vedľa Nikto nesedel, a tak som mala na celý let 3 miesta  pre seba. Nespala som, ale dobre som si odpočinula.

Keďže si moji milí príbuzní mysleli že Rusko je 100 rokov za opicami, mala som kufor s nadváhou asi 4 kilá. Na letisku som preložila veci  (všetky topánky a spacak) som vzala na palubu. Viete si predstavit ako komicky som vyzerala... ovešaná taškami..... no ale prežila som ...

 Počas letu bola nočná obloha úžasná. Žiadne osvetlenie, celý čas som sa dívala na súhvezdie Orion. Keď na horizonte začalo svitať, bola to radosť žiť. Teda radosť žiť pociťujem vždy, keď o sebe môžem vo všetkom rozhodovať sama, bez nevyžiadaných rád.

V príletovej hale ma čakala slečna, s tabuľkou s mojim menom. Vonku bol šofér, ktorý nás vzal na intráky. Bývame na izbe 2.  Spolu bydla je z Kazachstanu a študuje metalurgiu.  Vybavenie izby sa so strahovom v Prahe nedá porovnať. Na bunke /4 baby / mame k dipozicii chladničku aj práčku, WC, sprchu. Kuchynku máme spoločnú 3 bunky /12 ludí/. V izbe je dosť nábytku a skriňa má poličky, teda je si kam dávať veci !!

Škola je asi 10 minút peši od internátu. Asi 4 minúty je krytý bazén J a hneď vedľa bazéna bežecký štadión. Park na behanie je neďaleko a veľké jazero asi 30 min od intráku.

Slečna – Tanja /môj buddy = sprievodca/ sa o mňa stará, vybavuje s o mnou školu, intrák...kúpili sme SIM-ku.

Postrehy :

Všetci tu chodia velmi elegantne oblečení. Vždy keď idú von, čo i len s priateľmi, nechávajú si dosť priestoru na „ podgotovenie “ teda na prípravu.