Študovala som v zahraničí na
prestížnej Ruskej univerzite pod Uralom v meste Ekaterinburg. S výberom vysokej
školy aj poskytnutého vzdelania som úplne spokojná. Dokonca som sa dostala do
Fínska na semester a pol ako výmenny študent z Ruskej univerzity. Vedomostí a
životných skúseností sa mi za 2 roky dostalo neúrekom, za čo som vďačná. Iste
by som ich mohla ísť využívať kľudne aj na druhú stranu planéty napríklad na
Nový Zéland, kde som našla spoločnosť špecializujúcu sa presne na to, čo som v
Rusku študovala ( vysokonapäťové elektrické systémy ). Viem že v tejto časti sveta, majú radi
inžinierov so vzdelaním z Ruskej univerzity. Teda o prácu by núdza za hranicami
nebola.
Ale žiadna diaľka nenahradí pocit
domova. Ten pocit v rodnej dedine, keď sa idem prejsť a cestou stretnem ľudí čo
ma poznajú od dievčatka. Alebo to, keď teta kaderníčka presne vie aký účes
nosím najradšej a vždy sa pri strihaní veľmi dobre porozprávame. Pre mnohých je
možno návrat domov k blízkym prejavom slabosti, že sa vrátili do hniezda. Ja to
považujem za výhru. Je skvelý pocit vedieť, že na konci dňa keď som mnohokrát
vyčerpaná zo stresov, ktoré prináša život v našej rýchlej dobe a nenažratej
spoločnosti je tam niekto kto ma má rád a s láskou mi prihreje večeru alebo
naleje víno na krvinky :)
Nevrátila som sa len Slovensko,
ale do Kláštora pod Znievom, malej dediny nemalého významu pre Slovákov. Dediny
ležiacej v lone panenskej prírody, do ktorej sa chodím prechádzať každý deň. A
každý deň ma v nej niečo prekvapí a poteší. Raz je to
západ slnka nad hradom Znievom, inokedy zrejúce žitko na poliach. Príroda je
čarovná o tom niet pochýb. Avšak my ľudia sme spoločenské bytosti. Som veľmi
vďačná za to, že nie som sama, že aj po rokoch sa skutočný priatelia nestratili.
Za to, že sa môžem s nimi tešiť zo života a zažívať dobrodružstvá, že sa im
môžem zdôveriť keď ma niečo rozruší a viem že ma vypočujú a poradia mi, ako len
najlepšie vedia.
Nepresťahovala som sa do Bratislavy, nepracujem
v prestížnej medzinárodnej spoločnosti, nezarábam 2 000 eur mesačne. Ale žijem
v Kláštore pod Znievom, brigádne pracujem v malej elektrotechnickej firme s priateľmi zakladám neziskovku a som šťastná
žena !
