Ako by som opísala jednou vetou svoje štúdium v URFU ?
V článkoch sa snažím zachytiť život a štúdium v RF očami Európanky. Budem rada, ak môj blog pomôže búrať predsudky ľudí o Rusku. Riadim sa tu heslom " S LÁSKOU K ŽIVOTU " a pri štúdiu v ruskom jazyku si opakujem " Kde je vôľa, tam je cesta "
utorok 10. decembra 2013
streda 4. decembra 2013
NIC NEPISES ....PRECO ???
Ospravedlnujem sa, ze nepíšem prispevky na blog.. prosim prepáčte ... teraz musim pisat semestrálne práce.. ked bude trochu volnejsie, určite pribudnú nové príspevky !
Nápady mám, len ich napísať a zoštylizovať aby nás to bavilo čítať.
Nápady mám, len ich napísať a zoštylizovať aby nás to bavilo čítať.
sobota 19. októbra 2013
Streko s nepočujúcimi
Bola sobota do obedu, išla som do mesta kúpiť nove topánky,
lebo tie zo Slovenska sa roztrhli. Spravila som si prestávku v rýchlom občerstvení
- pizzerie, sadla som si na pohodlne sedačky.
vo fastfoode ... |
Tak som vybrala peňaženku, a kúpila som si ho. Radosť v očiach ženy bola nefalšované J. Na to mi jej druh
vysvetlil, že ho mam nosiť na ľavej ruke, že je to dobre na srdce. Žena zatiaľ
vybrala z tašky dve pera – suveníry Jekaterinburgu, ktoré mi darovali.
... vždy je cesta .... J
Potom som sa poprechádzala hlavnou ulicou ...
taketo "botičky" tu nosia niektoré devočky |
piatok 4. októbra 2013
HIV +?? -??
Každý cudzinec, ktorý
chce v Rusku pobudnúť viac ako 90 dní, musí byť HIV negatívnym. Tak som sa vybrala na druhý koniec mesta, hľadať kliniku, kde sa testuje.
Díki bohu za googlemaps s podrobným značením autobusových zastávok a číslami
liniek MHD. Po hodine cesty , som vystúpila v okrajovej časti mesta. Zorientovala
som sa pomerne rýchlo, vďaka ochotným Rusom.
V nemocnici som musela čakať kým ma zaregistrovali, zaplatiť
poplatok za testovanie cca 20 eur a pokračovala som na samotný odber krvi.
Sestrička, ktorá robila odber, bola od hlavy po päty zahalená. Mala na sebe
ochranný plášť, masku na tvári a
okuliare, a samozrejme jednorazové rukavice. Priznám sa v tej chvíli som
sa bála, kam som to prišla. Môj strach z odberov bol umocnený jej
ochrannými pracovnými pomôckami J
. Keď videla moje zdesenie, nechala ma vypiť asi pol litra vody… že aby to tieklo
... Strach pominul, keď sa milej žene sestričke, podarilo na PRVÝKRÁT odobrať
mi vzorku krvi na rozbor. / je veľmi neobvyklé, že sa podarí zobrať mi krv na prvýkrát,
zväčša som taká stuhnutá, že po odbere sa cítim ako terč na šípky /.
O týždeň som išla po výsledky, avšak sadla som na inú
MAŠRUTKU / súkromný minibus prepravujúci cestujúcich v rámci mesta / ako
minule, vysadila ma síce blízko nemocnice, ale z inej strany. A teda som nevedela
kde presne sa nachádzam, lebo moja mapa bola na intráku. Opýtala som sa náhodne
okoloidúcej pani s dcérkou, kde je nemocnica, začala mi vysvetľovať cestu.
Pochopila som . Usmiala som sa na ňu a ona sa opýtala, či nehovorím
anglicky. Ja vravím: “Iste, čo by ste radi ?“ Pani mala perfektnú angličtinu,
bolo to preto, že pracuje pre ENEL, na medzinárodných
projektoch. Keď som povedala, že som zo Slovenska, hneď ju napadlo mesto NITRA.
Momentálne spolupracujú s firmou y Nitry. Bola som veľmi potešená a zjavne
aj ona J.
Hneď som jej napísala svoj mail, že ak by mala akékoľvek otázky týkajúce sa Slovenska
alebo slovenčiny, nech mi napíše. Ona nelenila a dala mi svoje číslo na mobil,
ak by som ja nejaký problém v Rusku. Naše stretnutie netrvalo ani 5 minút,
ale obe sme z neho odchádzali s dobrým pocitom. JJJ
Certifikát s výsledkom z testovania ... bez certifikátu, by som si nemohla predĺžiť víza. |
štvrtok 3. októbra 2013
Narodeniny
V našom krúžku je tradícia, že na konci mesiaca sa
gratuluje spolužiakom, ktorý mali v danom mesiaci narodeniny. Pri tej
príležitosti sa ostatní spolužiaci poskladajú na malú pozornosť pre oslávenca.
V septembri sme mali narodeniny traja. Som tam síce nová, ale oslávili sme
aj moje narodeniny. A dostala som
darček, aby som nezabudla, s kým som študovala v Rusku.
na šálke je napísané :
Станиславе в день рождения от ее новых друзей !!!
4.9. 2013
Stanislave k narodeninám od jej nových priateľov !!!
|
Skutočne som bola veľmi milo prekvapená, povedala by som až
dojatá J
Na šálke sú fotky všetkých mojich spolužiakov z krúžku,
sú to fotky z VKontakte / ruská obdoba Facebooku /
Bolo toto gestom prijatia do kolektívu, alebo len obyčajná slušnosť ? Neviem. Viem len
toľko, že v kolektíve týchto milých mladých ľudí sa cítim veľmi dobre.
utorok 1. októbra 2013
Dohra v banke
Asi pred týždňom som si bola
vyzdvihnúť svoju platobnú kartu. Zatiaľ čo som čakala, na výdaj kartičky, učila
som sa slovíčka. Mam ich napísané na kartičkách, na jednej strane po rusky na
druhej po slovensky. Keď sa slečna vrátila, začala mi veľmi pomaly vysvetľovať čo
mám robiť s kartou, kde sa mám podpísať.... Na to jej hovorím : "V
pohode, môžete vravieť rýchlejšie, pozrite /ukázala som kartičky/ už sa učím
!" Slečna zostala červená a obe sme sa smiali.
Kartičky |
Keď som dnes prišla do
banky, slečna ma zdravila od dverí a usmiali sme sa na seba, som veľmi rada, že
to v banke takto milo dopadlo.
štvrtok 26. septembra 2013
Spolužiaci ? Môže byť !!!
Po angličtine sme šli so spolužiakom na ďalšiu hodinu vonkajším
priestranstvom medzi budovami. Zarečnili sme sa, a tak sme na ďalšiu lekciu prišli trošku neskôr. Výuka už
bola v plnom prúde. Chvíľu som pozorovala,
ale nechytila som niť. Tabuľa vyzerala takto
Tabula |
Keď ma videla milá spolužiačka
Nasťa, snažila sa mi vysvetliť o čo ide. Keď som stále nechápala, podala
mi lístok s cukríkom.
"Nič sa nedeje !" |
Po hodine som sa porozprávala s vyučujúcim, ktorý mi
prisľúbil zaslanie materiálov z ktorých prednáša. Azbuka sa ľahšie číta tlačená, ako ovplyvnená
rukopisom človeka.
piatok 20. septembra 2013
Stratená v lese
V piatok nemám
školu a tak som sa vybrala na výlet k neďalekému jazeru na okraji mesta.
Navigovala som sa podľa mapy, kde boli vyznačené chodníky. Chcela som sa dostať
k jazeru, to sa mi však nepodarilo, lebo cesta vyznačená na mape bola už zarastená. Nevadí, pokračovala som v potulkách
za hranice mojej mapy, chvíľu som nevedela kde presne som, teda som bola „stratená“.
Do zotmenia bolo dosť času sa vrátiť, keby aj po trase ktorou som prišla.
Asi v polovici cesty som si spravila malú prestávku a nebola
som sama. Mapa zaujala vážku J
Vážka |
Pokračovala som čarodejným brezovým lesom, zahĺbená vo
filozofických úvahách .... keď tu sa niečo v tráve predo mnou pohlo. Had
hrubý asi ako hadica na vodu, dlhý asi meter. Celkom ma vyľakal ale dobre, aspoň
som bola späť nohami na zemi J
Dnes som zistila prvú vec ktorá mi vadí v Rusku. Je to
neporiadok. V lese, v blízkosti mesta bolo veľa smetia v rozhádzaného...
až mi z toho bolo smutno ...
Neporiadok v lese |
utorok 17. septembra 2013
Vyhodená dverami vošla oknom
Každý študent na univerzite UrFU musí mat založený účet
v pobočke banky, ktorá sa nachádza v univerzite. Účet slúži na vyplácanie štipendia, ktoré škola študentom
dáva /cca 40 eur/.
V piatok som si šla založiť účet. Vystála som asi 40 minútovú frontu
v banke, na konci ktorej mi slečna povedala, že musím prísť
s pasom preloženým do ruštiny. Tým ma celkom vykoľajila. Predstavila
som si komplikácie ktoré by mohli vzniknúť, pri vybavovaní úradného prekladu
pasu /myslím si, že v Jekaterinburgu nie je úradný prekladateľ zo
Slovenčiny/ .
Dnes som bola v banke znova, tento krát sa poradiť
s manažérkou banky, že skutočne potrebujem účet a v pase sú všetky
potrebné údaje aj v ruštine /na vízach a registrácii, registrácia
u zahraničnej polície/. A akoby zázrakom , dnes sa už dalo otvoriť
účet a presne u tej slečny, ktorá ma v piatok poslala si
preložiť pas.
Stále tvrdím, že kde je vôľa tam je cesta. Len občas k vôli
treba impulz, ktorý v tomto prípade manažérka dala J
nedeľa 15. septembra 2013
Stretnutie z couchsurfingu
Včera som bola na stretnutí s Pavlom
a jeho ženou Ľubou. Spoznala som ich cez www.couchsurfing.com. /Stránka, na
ktorej si cestovatelia dohadujú stretnutia, alebo nocľahy navzájom u seba
doma./ Bolo to milá schôdzka, Pavel chodil na ten istý inštitút ako ja.
Porozprával mi ako to tu chodí, že ak si chcem nájsť job počas školy, nech sa
opýtam na univerzite, že majú spolupráce
s firmami. Tuším aj na slovenských technikách je to podobné. Prvý semester
určite pracovať nechcem, kvôli ruštine, ktorú ešte ani z ďaleka nemám
vycibrenú. Radšej čas venujem intenzívnemu štúdiu.
Prešli sme sa po meste, ukázal mi pamiatky,
porozprával o ekonomickej situácii Jekaterinburgu. Zaskočilo ma že
minimálny plat v oblasti je 120 eur, pričom ceny tu sú rovnaké ako
v SR. Teda zo 120 eur sa fakt vyžiť nedá.
Budova s vyhliadkovou lodziou na vrchu |
Pomerne
dosť som sa pýtala na ľudí a zvyky. Napríklad pri návštevách RF som nadobudla pocit,
že svadba je najväčšia životnáudalosť Rusov, a že sa slávi vždy veľmipompézne.
Pavel ma vyviedol z omylu, že všetko závisí od jednotlivca a od
finančnej situácie. Teda ďalšia vec ako u nás. J
Jazyk - Rustina
Nieje tajomstvom, ze v minulosti som sa nerada ucila cudzie jazyky.
Spolužiaci z francúzskej skupiny na gymnáziu by vedeli rozprávať,čo všetko som bola
ochotná urobiť,len aby som sa na hodinách francúzštiny nemusela sústrediťJ. Na
výške som štúdium ruštiny (3 roky) prežila, dokonca mám pocit, že to miestami aj bavilo, bolo to zásluhou tvorivej
ruštinárky.
No život v Rusky hovoriace krajine dodáva chuti do štúdia nový
rozmer. Oveľa viac ma baví učiť sa, čo i len slovíčka.
Učím sa s vedomím, že ich zajtra použijem v reálnej komunikácii, na
ktorú som tu v ruštine odkázaná, a
nie pri vypĺňaní gramatického cvičenia. Hnacím motorom pre štúdium ruského jazyka je
určite aj vedomie, lepšieho porozumenia
na prednáškach v škole /hlavne vtipných poznámok spolužiakov/.
Rozhodla som sa venovať štúdiu ruštiny 2
hodiny denne, dovtedy, kým nebudem rozumieť plynulej reči a nebudem vedieť
vyjadriť čokoľvek chcem. Prvé dni boli ťažké, vôľa bola veľká, ale písmena v azbuke sa mi zamieňali
s latinkovými. Námaha prekonať prekážku sa vyplatila, teraz k zámenam dochádza veľmi zriedka, a tak sa môžem plne venovať pochopeniu odbornosti
slovíčok J
Momentalne sa z gramatiky ucim pricastia. |
štvrtok 12. septembra 2013
Nakup potravin
Potraviny nakupujem so sprievodkyňami ktoré tu
mám. S Tatianou alebo Alinou. Je to takto lepšie poradia mi, čo samé
jedia, ktoré potraviny sú kvalitné, ktoré menej. Hlavne ma neustále upozorňujú,
kontrolovať dátum spotreby, aby som nekúpila niečo po záruke. Je celkom bežné,
že predávajú syr, alebo chlieb pár dní po záruke.
Bola som milo prekvapená, keď som našla krúpy vo varných sáčkoch. Krúpy mám veľmi rada, ale vždy keď ich pripravujem sa mi pripália J. Skvelé, že majú blbovzdorné sáčky.
Krupy vo varnych sackoch |
Mlieko v sacku |
Skoro kilove spagety |
Ceny potravín sú tu rovnaké ako na Slovensku
alebo v Čechách.
Prvy den v skole
Prvý deň v novej škole som PREZILA.
Učiteľka prišla do triedy a začala hneď veľmi z hurta. Hlavne rozprávala
tak rýchlo, že ani Rusi nestíhali
sledovať J Teda ja som sa nechytala vôbec. Díki bohu, neskôr začala kresliť
schémy, z ktorých bolo možné pochopiť o čom je reč. Obdivujem ľudí čo idú
študovať humanitné vedy po rusky, lebo
tam sa nemajú čoho chytiť. Ďalšia hodina bola v pohode, nerozumela som
všetko, ale učiteľ nehovoril tak rýchlo, tak sa
dalo pochopiť aj z rozprávania o čo ide.
Spolužiaci sú veľmi milí, na prvej hodine sme
potrebovali knižku, nemala som ju. Ako to videli, jednumi požičali. Boli veľmikomunikatívny.
Na moje prekvapenie je v skupine kde sa učím rovnaký počet dievčat aj
chlapcov. Spolu je nás tam 12. Môj študijný program sa volá Aktuálne
technologické problémy výroby a predaja elektrickej energie.
Rozvrh mám postavený v pohode
v pondelok od rana 8:30 do 15:45,
v utorok 8:30-17:30, v stredu tiež do pol šiestej vo štvrtok len do tretej
a v piatok mam len jednu hodinu . Sobotu mam voľnú. Tu sa chodí do školy
aj v sobotu.
Hlad som dnes zahnala v školskej jedálni.
Veľmi dobre varia a dosť zdravo. V ponuke sú ryby a hydina
a kadečo iné. Na môjpodiv boli ako príloha krúpy, ktorým som sa potešila.
Školská jedáleň tu dotovaná asi nie je, lebo obed stal cca 5 eur. Teda rovnaká
cena ako v reštike.
Ruska byrokracia
„
Byrokracia je chrbticou Ruska „ bolo povedané vo filme Anna Kareninová.
Bohužiaľ sama pociťujem jej trpkú príchuť.
Do Ruska som prišla už v piatok ráno, aby
som sa mala dosť času na aklimatizáciu a vybavenie úradných náležitostí. Z letiska
sme šli na intrák. Ďalšie kroky smerovali na univerzitu, na rektorát, kde som
dúfala že sa zapíšem. No pani zodpovedná za zahraničných študentov /Elena
Vasilievna/ o mne nemala žiadny záznam. A tak sa vybavovačky presunuli na
pondelok.
Keď som v pondelok prišla, stále
nebolo jasné na ako dlho som
v Rusku a čo tu budem študovať. Moskovské ministerstvo na telefonáty
neodpovedalo. Elena Vasilievna ma
poslala na Inštitút Energetiky kde sa ma ujali
/v Rusku nemajú fakulty ale inštitúty/.
S odbornou asistentkou sme pozreli výpis absolvovaných predmetov.
Výpis je v slovenčine a angličtine a ona nerozumela ani jednému
jazyku, pokúšala som sa prekladať. Dosť som sa pri tom zapotila, pochopili sme
sa J. Spolu sme našli študijný
program, ktorý mi bude vyhovovať, a bude nadväzovať na bakalárske štúdium
elektrotechniky. Názov študijného programu je Aktuálne technologické problémy
procesu výroby a rozvodu elektrickej energie. Majú mi poslať anotácie
predmetov. Som zvedavá nakoľko sa osnovy predmetov zhodujú so slovenskými
predmetmi podobného zamerania.
Sekretárka na Inštitúte Energetiky bola tak
milá, že mi vypísala zajtrajší rozvrh, aby som mohla začať so štúdiom.
Odchádazjúc zo školy som na chodbe stretla
Elenu Vasilievnu, ktorá mi s radosťou oznámila, že „MOSKVA OPOVEDALA“ a štúdium je naplánované na 2 roky.
Ďalší deň som sa stavila u nej v kancelárii dúfajúc, že mám formality
za sebou .... ALE KDEŽE. Dala mi len potvrdenie o zapísaní na štúdium,
zobrala môj bakalársky diplom /bakalárske diplomy berú všetkým študentom, čo
študujú magisterské štúdium/ a povedala nech sa stavím v piatok, že
potrebuje dať dokumenty na podpis.
S potvrdením o štúdiu som šla na
Katedru energetiky, kde som sa stala študentkou. Konečne mi mohli vystaviť
študentský preukaz. Čakala som ISIC a dali mi LegitkuJ
Rusky ISIC - kontroluju pri vstupe do budovy |
U doktora
Do medicínskeho centra univerzity som
musela zavítať hneď z príchodu,
pretože všetci obyvatelia internátov
musia prejsť vstupnou lekárskou prehliadkou, bez ohľadu na to, či prehliadku
absolvovali vo svojej krajine. Prehliadka začala rengenom
pľúc.
Ak som chcela ísť na rentgen, musela som zájsť
do jedného krídla polikliniky a zaplatiť poplatok za snímku okolo 130 rubľov
/cca 3 eura/, a potom do druhého krídla
budovy dať sa zrengenovaťJ.
Na polikliniku som prišla o dva dni po
snímok. Ten sa mi však do rúk nedostal. Na informáciách ma nesmerovali ku
krabičke s lístočkami, na jednom z nich bolo aj moje meno, lístok som
vzala a šla k doktorke.
Modry listok je doklad z rengenu |
Doktorka mi vypísala kartu, spýtala sa ma očkovanie, pozrela si medicínsky cetifikát
ktorý som doniesla zo Slovenska , vypýtala si 80 rubľov a poslala ma
domov. Reálne ma doktorka vôbec neprehliadla, bola to zase len
birokratickázáležitosť... iba ten rengenpľúc mal zmysel.
Predna strana lekarskej karty |
Skvelé,
že som mala so sebou sprievodkyňu Alinu, ktorá sa na všetko pýtala. Určite by
som návštevu nemocnice zvládla aj sama, aleAlina je príjemnou spoločníčkou.
utorok 10. septembra 2013
Potulky mestom Jekaterinburg
V nedeľu sme sa s Tatianou vybrali na potulky
mestom. Stavili sme sa v parku, kde mi pomohla
s porozumením ruských názvov jednotlivých predmetov , ktoré budem mať
v škole.
Bola tak milá, že mi
doniesla ochutnať lievance, ktoré pripravila svojím súrodencom na raňajky. Mali
skvelú chuť akoby bol v nich tvaroh. Asi aj bol, ale nevedela som naň po
rusky spýtať. A kdeže jej angličtina je horšia ako moja. Recept budem mať keď
sa naučím poriadne rusky J
Tatiana je typická 20
ročná ruská děvuška, pre ktorú je outfit
veľmi dôležitý. Išli sme pozrieť kabelky do nákupného centra. Park Xous sa nelíši ničím od typického európskeho
Shopping centra , snáď len tým, že vo výklade Adidas neboli figuríny ale živý
žmurkajúci Rusi J Tatiana
pracuje ako HR pre Adidas a vysvetlila mi, že to je nová forma interaktívnej
reklamy J.
Viete si predstaviť v akom šoku som bola
z ľudí vo vitríne. Ešte sa mi nepodarilo zbaviť sa predsudkov o Rusku, ktoré mi s láskou podsúvalo
okolie. Hlavne milé ustráchané mamy Ľudka, Hanka, Idka J. S úsmevom spomínam na
naše lúčenie a 30 minútovú prednášku o nástrahách Ruska /bola som
v aute s Hankou a Idkou a nedalo sa uniknúť / Hanka je moja
druhá mama. Občas prvá J Ľudka je starka J
Z targovo centra /takto Rusi volajú nákupné centrum/
sme sa vybrali na železničnú stanicu. Bol to
môj nápad. Tatiana nechápala, ale šla. Už cestou z letiska som
ospevovala ako rada by som cestovala vlakom po Trans-sibirskej magistrále
/ďalej len TSM/ . Rusi vnímajú cestovanie vlakom naprieč kontinent ako nevyhnutnú
súčasť života. Ani zďaleka za cestou
nevidia dobrodružstvo, a nechápu čo na cestovaní po TSM láka zvyšok sveta.
Budova železničnej stanice |
Dúfala som, že tam práve bude pristavený vlak putujúci
naprieč kontinentmi J . Ale nebol.
Nevadí nabudúce bude. Stanica je veľmi
pekná. Mramorové schodište je bohato zdobene. Zo stropu priestor osvetľujú kryštálové
lustre.
Staničná hala |
Na budove zvonku je
informačná tabula s moskovským časom, č o ma prekvapilo. Stále nemám
jednotne nastavený čas na elektronike /noťas, mobil, MP3/, a tak som si nie
istá, ktorý z mojich časov je ten, podľa ktorého fungujú ostatní ľudia
v meste J
Jekaterinburg je hraničné mesto, ktoré geograficky rozdeľuje Európu a Áziu. Pozorný čitateľ si môže
všimnúť nápis na fotke.
Čajočka na rozhraní |
Voda nad zlato
Samozrejmosťou pre
Slováka je pitná tečúca z kohútika.
Takého privilégium však v Rusku nie je. Keď som smädná, a nemám žiadnu
vodu vo fľaši, musím si po ňu zájsť do automatu na vodu, kde si za 4 ruble
načapujem liter pitnej vody. Automat je vo vestibule intráku.
Automat na vodu |
Ďalšia možnosť je si kúpiť filter napríklad Britu, ako
urobili moji susedia. No zatiaľ neviem koľko tu vydržím J Zima ani škola ešte poriadne
nezačali. A tak chodím čapovať VODU J
pondelok 9. septembra 2013
Vajce vandruje vol. 2
Spolubývajúce sú
z krajín susediacich s RF z juhu. Teda asi dve sú
z určite z Kazachstanu. Bunku obýva s nami aj mačka „Umka“,
ktorej som dosť vďačná.
Pred cestou do
RF som sa obávala, že nebudem mať na blízku zvieratá. Ale univerzum je tak
dokonalé, že sa aj o toto postaralo J Milé dievčatá, jedna má dredy. Je to pre mňa
fajn vidieť, že aj niekto ďalší je tu iný. Keď idem po ulici na prvý pohľad sa
odlišujem od Rusiek, už len tým že chodím
v športovej softšelke,
obúvam si pohodlné poltopánky, mám krátke vlasy a nosím oranžový
ruksak J .
Macka Umka s modrymi ocami |
Ráno vstávam skoro. Aj dnes sa mi podarilo vstať okolo 6:30.
Keď sa rozvidnelo, šla som behať do neďalekého parku. Je tam jazierko
s množstvom kačiek a krásna záhrada. Dokonca za parkom sú skleníky,
na pestovanie kvetov. Ráno som stretla ďalších behačov.
Zo včerajšej prechádzky mestom mám pocit, že som na
pulzujúcom mieste. Veľa rôznych aut, aj také /dobré/ ktoré v Európe nie je
moc vidieť. Doprava je rušná, ale dobre organizovaná. Chodia tu autobusy,
trolejbusy, električky a maršutky. Lístky sa kupujú v dopravnom
prostriedku, nie v automate alebo
u vodiča ako som bola zvyknutá z Európy.
Takmer na každom rohu je možné si kúpiť ovocie, alebo niečo
malé pod zub.
Príchod do RF
Magisterské štúdium som sa vydala študovať do Ruska. Do Jekaterinburgu na Uralskú energetickú fakultu.
Prípravy a cesta
boli ako z rozprávky. Presne ako som si predstavovala.
Panie na ministerstve, boli veľmi milé a ústretové,
v čomkoľvek som potrebovala. Letela som z Prahy do Ekaterinburgu. Let
trval 4,5 hodiny. Prvá krát mala moja noc len 4 hodiny, keďže sme pristáli
o 8 miestneho času.
Deň pred odletom, som sa stretla s kamoškou ktorá
pracuje na letisku, a doniesla mi palubný lístok už okolo piatej poobede,
pričom letela som až o 23:35. V lietadle som mala skvelé miesto, při núdzovom
východe, je tu vždy dosť priestoru pre nohy. vedľa Nikto nesedel, a tak som
mala na celý let 3 miesta pre seba. Nespala
som, ale dobre som si odpočinula.
Keďže si moji milí príbuzní mysleli že Rusko je 100 rokov za
opicami, mala som kufor s nadváhou asi 4 kilá. Na letisku som preložila veci (všetky topánky a spacak) som vzala na
palubu. Viete si predstavit ako komicky som vyzerala... ovešaná taškami..... no
ale prežila som ...
Počas letu bola nočná
obloha úžasná. Žiadne osvetlenie, celý čas som sa dívala na súhvezdie Orion.
Keď na horizonte začalo svitať, bola to radosť žiť. Teda radosť žiť pociťujem vždy,
keď o sebe môžem vo všetkom rozhodovať sama, bez nevyžiadaných rád.
V príletovej hale ma čakala slečna, s tabuľkou
s mojim menom. Vonku bol šofér, ktorý nás vzal na intráky. Bývame na izbe
2. Spolu bydla je z Kazachstanu
a študuje metalurgiu. Vybavenie
izby sa so strahovom v Prahe nedá porovnať. Na bunke /4 baby / mame
k dipozicii chladničku aj práčku, WC, sprchu. Kuchynku máme spoločnú 3
bunky /12 ludí/. V izbe je dosť nábytku a skriňa má poličky, teda je
si kam dávať veci !!
Škola je asi 10 minút peši od internátu. Asi 4 minúty je
krytý bazén J
a hneď vedľa bazéna bežecký štadión. Park na behanie je neďaleko a veľké
jazero asi 30 min od intráku.
Slečna – Tanja /môj buddy = sprievodca/ sa o mňa stará,
vybavuje s o mnou školu, intrák...kúpili sme SIM-ku.
Postrehy :
Všetci tu chodia velmi elegantne oblečení. Vždy keď idú von,
čo i len s priateľmi, nechávajú si dosť priestoru na „ podgotovenie “
teda na prípravu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)